8. máj, začiatok vojnového obdobia

Autor: Peter Žeby | 9.5.2012 o 16:43 | (upravené 9.5.2012 o 16:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  39x

Keď sa v roku 1946, na tuberkulózu chorý Angličan, menom Eric Blair, utiahol do samoty a rozhodol sa čakať na smrť, Európa bola rozdelená do dvoch znepriatelených táborov a každá nová vojna sa javila ako niečo apokalyptické. Neustále prenasledovaný eschatologickými myšlienkami, musel dokončiť ešte jeden román. Názov románu bol 1984 a vyšiel pod jeho pseudonymom - George Orwell.

25. apríl a mesto Torgava na Labe rozdelili nacistické Nemecko na dve časti. Bolo
to miesto kde sa po prvý krát stretli spojenecké armády z obidvoch smerov. Podali si ruky,
popíjali, boli šťastní, že vojna končí. Vo väčšine filmov by tu nasledoval koniec a titulky.
Dnes však vieme že to bol iba začiatok. Bojujúce strany ťažko mohli byť rozdielnejšie.
Americká revolúcia bola výrazom hlbokej nedôvery k centralizmu. Naopak boľševičká
revolúcia zaviedla centralizmus ako základ na rozšírenie proletárskej revolúcie do celého
sveta. Orwell v už spomínanom románe napísal: „S príchodom kapitalizmu sa však
robotnícka trieda stávala početnejšou a viac vykorisťovanou.“ Preto podľa Marxa takáto
proletárska revolúcia zákonne musela vypuknúť. Mohlo sa tak však udiať len v spoločnosti
s rozvinutým priemyslom. Paradoxne však takáto revolúcia vypukla v poľnohospodárskom,
cárskom Rusku. Ako vieme, Leninovi sa čakať nechcelo, a tak to v roku 1917 trochu urýchlil.
Stalin síce premenil poľnohospodársky štát na industrializovaný, ale bez akejkoľvek slobody.
8. máj 1945 teda nemôžme považovať za víťazstvo nad totalitarizmom, ale za víťazstvo nad
fašizmom.

Obidve ideológie ktoré rozdelili svet ponúkali ľuďom nádej. Boli tu však obrovské
rozdiely, ktoré držali svet v napätí a v strachu pred vojnou, možno poslednou. Znie to
absurdne, ale práve vedomie všeobecnej deštrukcie zachránilo svet. Uvedomovali si to politici
na oboch stranách. Práve toto vedomie pomohlo prekonať kultúrne, ideologické i národnostné
rozdiely. Už Churchill a Malenko, aj keď to nepovedali priamo, sa zhodli na tom že jadrovú
vojnu nikdy nebude možné viesť, pretože by mohla zničiť to, čo mala ochrániť.

Obdobie studenej vojny bolo sprevádzané napätím a strachom. Bolo to obdobie
konfliktov a revolúcii. Nič však netrvá večne. Veľký podiel na páde východného bloku a na
konci studenej vojny majú dvaja herci. Prvým z nich bol pápež Ján Pavol II., ktorý pred tým
ako sa stal kňazom bol práve hercom. Pre obyvateľov východného bloku to bolo obrovské
povzbudenie, že pápežom sa stal Poliak. Druhým hercom bol Ronald Reagan. Reagan našiel
spoločnú reč s Gorbacovom a tiež začal hovoriť o inej budúcnosti: „ Predpokladajte na chvíľu
so mnou, že Ivan a Ana sa nachádzajú niekde v čakárni alebo sa schovali pred dažďom spolu
s Jimom a Sally v nejakom úkryte a predpokladajme ďalej, že neexistuje medzi nimi nijaká
jazyková bariéra, ktorá by im prekážala pri zoznámení. Budú podľa vás preberať nezhody
medzi svojimi vládami? Alebo sa budú zhovárať o svojich deťoch a o tom, ako si zarábajú
na živobytie? Možno sa aj dohodnú, že spolu zájdu o deň-dva na večeru. No predovšetkým
dokážu, že obyčajní ľudia nevyvolávajú vojny.“

Nikita Chruščov bol presvedčený že kapitalistické krajiny sa porazia sami. Na základe
Marxovho učenia predpokladal že proletárska revolúcia sa musí uskutočniť v kapitalistických
krajinách ako dôsledok utláčania chudobných. Vyhlasoval že Sovietsky zväz predbehne
hospodárstvo západu, najmä USA. „História je na našej strane“, bol jeho obľúbený argument.
Sovietsky zväz však po celý čas hospodársky, ale aj morálne upadal a tak v roku 1991 táto
potemkinovská dedina zanikla.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?